Zdieľaná vášeň je dvojnásobná.

Povedz nám o svojej vášni pre hudbu.

Keď som mal pätnásť, stále som chodil do obchodu s hudbou. Jedného dňa mi chlapík čo tam robil dal CD-ROM s hudobným produkčným softvérom. Po tom čo som si ho nainštaloval, týždeň som neopustil dom. To bol začiatok. Teraz mám svetové turné.

Aký je tvoj kreatívny proces?

Skladby vždy vytváram v štúdiu, zvyčajne skoro ráno. Nezdieľam denný rytmus väčšiny ostatných umelcov, spávam skôr ako niekto kto pracuje v banke.

Všetku hudbu robím sám. Trávenie času o samote je zároveň terapeutické a izolácia povzbudzuje kreatívneho ducha. Spolupráca je náročnejšia a nie je na elektronickej scéne bežná.

Rád ale spolupracujem s ľuďmi, ktorí prinášajú niečo úplne rozdielne. Preto rád spolupracujem so spevákmi: ovládajú iné veci, ale zdieľame rovnakú vášeň. Je fascinujúce keď nájdete ľudí čo sú rovnako vášniví v tom čo robia, počúvajú sa a tiež robia radi veci spoločne.

Cítiš pri predstaveniach spojitosť s obecenstvom?

Počas živých vystúpení sa moja myseľ dostáva do špeciálneho módu, strácam pojem a čase a priestore, čo presne zažívam aj v štúdiu keď robím novú skladbu. Tento dar nemajú len kreatívny ľudia, stáva sa to každému keď prítomná chvíľa pohltí všetko ostatné.

To pravé kúzlo ale spočíva v umení priviesť obecenstvo do bodu v ktorom ľudia majú úplne otvorenú myseľ a budú tancovať na akúkoľvek skladbu. V opačnom prípade by už dávno dídžejov už dávno nahradil náhodný playlist. Neexistuje zázračné tlačidlo ktoré by tento mód prinieslo na počkanie.

Keď sa to stane, je to také hlboké, že sa môžem skoro dotknúť. Úplne presne ucítim moment keď sa s nimi spojím. Nič iné mi neprináša rovnaký pocit radosti ako zdieľanie vášne.

Vzory?

Obdivujem ľudí, ktorí prežili skúšku času. Umelci ako Ryuichi Sakamoto, ktorý má neskutočne rozmanitý repertoár, znie aj po päťdesiatich rokoch skvelo. Univerzálni, plodní a nadčasoví muzikanti sú mojimi vzormi. Večná hudba je svätým grálom.